Thomas Diener / clánok a rozhovor s lektorom

Tajné chodnícky v džungli pracovného sveta

Kto dnes využíva kariérne poradenstvo, nemusí chciet íst bezpodmienecne najrýchlejšou cestou „na vrchol“. Svet práce sa stal komplexnejším a rozmanitejším a otázka po zmysle práce a vlastných potrebách a túžbach získava vo všetkých oblastiach na váhe. Vlastný životopis je neustále aktívne a nanovo formovaný a neprebieha už priamociaro.

Kto sa dostane na svojej ceste povolania raz zo stopy, nájde dnes orientacnú pomoc vo verejných pracovno-informacných centrách a v množstve privátnych poradní. Podla švajciarskeho Spolku pre vzdelávanie dospelých (SVEB) podiel dospelých využívajúcich poradenstvo práce a kariéry v posledných rokoch vzrástol na 50%. Ciele týchto hladajúcich sú dnes ovela komplexnejšie a predstavujú náležite velké nároky na poradcov a poradkyne. K tomu prispela iste aj rastúca flexibilita globálneho hospodárstva, ktorá neposkytuje len šance, ale zamestnancov aj silno zneistuje. Postmoderna nám nedáva len nové slobody, ale vytvára aj nové tažkosti.

Pracovat zmysluplnejšie

Preto som pri mojom poradenstve a kurzoch konfrontovaný s velkým poctom tém, na ktoré sa v klasickom kariérnom a pracovnom poradenstve skoro vôbec neberie ohlad. Jedna z týchto tém je „Ekológia“. Ked sme pred 11 rokmi založili spolok „Eko- burza pracovných miest“, bola táto sprostredkovatelská služba doslova zahltená. Znova a znova som pocúval „Ked sa vecer vrátim domov, chcem mat pocit, že som spravil nieco zmysluplné“. Cez tieto jasne znejúce skúsenosti som zacal dávat väcší pozor na casto podprahové potreby a motivácie, ktoré klienti v kariérnom poradenstve preukazujú. Jednotlivci reagujú ako senzibilné seizmografy na zmeny v spolocnosti a ich sny a túžby môžu byt zdrojom motivácie a životnej energie. Ak ich však ignorujeme, sú casto prícinou podprahovej beznádeje a zúfalstva. Klienti, ktorí chcú realizovat svoje sny, vyžadujú od poradcu viac než len poukaz, v ktorej oblasti sa majú uchádzat o miesto, alebo akým lepším spôsobom sa majú uchádzat. Aj ked sa títo ludia nemusia nevyhnutne pracovne osamostatnit, casto aktívne zacínajú spoluvytvárat svoje nové miesto alebo projekty, v ktorých pracujú. Uskutocnenie ich sna vytvára nové obzory a prináša ich k hraniciam ich doterajších možností.

Tri fázy kariérneho poradenstva

Kariérne poradenstvo rozdelujem do troch fáz, ktoré sa neobjavujú u všetkých klientov v rovnakej forme a intenzite, ale dokážeme ich predsa len jasne rozoznat. Prvá fáza je ovplyvnovaná beznádejou a frustráciou. Staré už nefunguje. Nové ešte nieje v dohlade. Pocity, ktoré sa pri tom vynárajú sú casto nepríjemné.
Ludia hladajúci radu chcú väcšinou z tohto stavu co najrýchlejšie. Psychoterapeuti by sa možno podujali hladat prícinu týchto pocitov a narazili by možno na udalosti z detstva. Ja ako kariérny poradca vnímam tento stav predovšetkým ako energetický potenciál. Ked je skúmaný nezaujato, objavuje sa casto prístup k vyhliadkam do budúcnosti, ktoré sú spojené s existenciálnymi potrebami klientov. Vynára sa téma „povolania“. Pritom sa uvolnuje vela zablokovanej energie.
Druhá fáza poradenstva je urcovaná dizajnom týchto vyhliadok budúcnosti. Klúcové pojmy tejto fázy znejú „Tvorivost a Inšpirácia“. Pri tom vznikajúce nadšenie dokáže cloveka dost omámit. Miesto tu majú bláznivé nápady a priestor dostávajú priania, o ktorých realizovatelnosti by sme v triezvom stave nikdy neverili.
Skúška reality prichádza v tretej fáze. Tu ide o uskutocnenie. Ak sa nám podarí využit tvorivost a nadšenie, dokážeme zahájit trvalejšie procesy zmien. Ak sa však táto fáza nepodarí, koncí naše snaženie mrzutou náladou. Tá cast v nás všetkých, ktorá neverí na zmenu si ponechá prevahu. V tejto tretej fáze poradenstva ide o uskutocnenie cielov. Casto narážam na postoj, že všetko je „jednoducho vecou správneho naplánovania“ alebo „pozitívneho myslenia“. Moje skúsenosti však ukazujú, že ide viac o klúcové kvality ako je „spontánnost“ a „schopnost zvládat nárocné situácie“. Väcšinou to nieje casto citovaný „vnútorný sviniar“, to znamená nedostatocná disciplína, vdaka ktorej stroskotáme, ale falošné mýty a predstavy.

Falošné mýty a predstavy

Kto opúšta vyšlapané chodnícky, naráža na hranicu vlastných predstáv. Úvodná eufória tu ustupuje ochromujúcej únave. Presvedcenia ako: „Práca je nieco, co musí byt namáhavé, inak by predsa nebol dôvod, aby sme za nu dostali výplatu“ sú casto neuvedomované a ani si nevšimneme, že podla nich žijeme, pokým neopustíme daný smer. Niektoré s týchto presvedcení sú extrémne hlboko zakotvené v našej kultúre. Podobne ako Kolumbovi námorníci mali strach spadnút cez okraj sveta do pekla, bojíme sa my okrajov nášho vlastného obrazu sveta a sme presvedcení, že za nimi cíha koniec. Casto je to namáhavá a dramatická práca, ktorá donúti cloveka spochybnit a prehodnotit svoje hlboko zakorenené názory. Krokom cez okraj našich predstáv nespadneme do pekla, ale dáva nám možnost objavovat nové kontinenty.
Jeden z najzaujímavejších mýtov, s ktorým sa ako kariérny poradca stretávam sa nazýva „Hospodárstvo“. Casto o nom hovoríme, ako by bolo samostatnou bytostou. Potom pocujeme všetkých možných odborníkov- teda aj kariérnych poradcov- ktorí hovoria o tom, že hospodárstvo potrebuje to ci ono. Na mnohých ludí to má ochromujúci úcinok. Zabúda sa pri tom na to, že svet práce vykazuje nekonecný pocet tvárí.
Tu sa ukazuje, že rovnako ludom hladajúci radu ako aj poradcom chýba skúsenost so sociálnymi, ekologickými a kultúrnymi projektmi a s alternatívnymi formami hospodárstva. Toto poznanie je však velmi nápomocné, ked ide o to odhalit falošné presvedcenia a podporit klientov, aby dokázali nájst svoju cestu v džungli sveta práce aj mimo hlavné dopravné tepny.

Rozhovor s Thomasom Dienerom pre švajciarsky denník St.Galler TAGBLATT, 2004

Protinávrh ku „každodennému šialenstvu sveta práce“.

Mladí ludia by sa nemali pri volbe svojho povolania prispôsobovat len normám a profilom povolaní, ale primárne sa zamerat na ich záluby a vášne, radí kariérny a projektový poradca Thomas Diener.

Pán Diener, ako ste vy prežívali prechod zo školských cias do pracovnej cinnosti?

THOMAS DIENER: V 80 rokoch nevládol taký nedostatok pracovných ponúk, mal som teda možnost volby. Po trojrocnom vzdelávaní v reklamnej agentúre som hladal nieco iné a prisahal som si: Už nikdy viac nepracovat v kancelárii! Nasledovali moje vandrovnícke roky: Pracoval som v kultúrnom centre, opravoval a predával strojceky na holenie, prebíjal som sa ako zamestnanec zásielkovej služby a úctovník, prechodne som žil v Alpách a skúšal som to aj ako maliar prírodných farieb a tesár. Až v 28 rokoch si skutocne položil otázku, co chcem z môjho života spravit.

Rozhodli ste sa pre vzdelanie divadelnej pedagogiky a psychoterapie. Bolo to rozumné rozhodnutie?

(smeje sa) Vôbec som netušil, co si s tým neskôr pocnem. Už vtedy som sa nechal viest mojimi záujmami a vedel som, že chcem tvorivo pracovat s ludmi. Fungovalo to celkom dobre. Rýchlo som sa osamostatnil a založil firmu pre komunikáciu. Ako vedúci „Predstavenstva pre alternatívne odvetvia“ som neustále prichádzal do kontaktu s ludmi, ktorí chceli pracovat v oblasti ekológie. Tak sa to nejak vyvinulo, že som vybudoval burzu pracovných miest v oblasti ekológie a ponúkal coraz viac kurzy.

Dnes je pre mnohých mladých ludí velkým problémom nájst si prácu. Mali by sa všetci títo nezamestnaní osamostatnit?

Nie, to by bolo nezmyslelné požadovat, aby si každý absolvent školy ci univerzity založil svoju vlastnú JA- firmu. Ale všetci sa môžu naucit mysliet samostatnejšie. Kto si myslí, že sa hladanie pracovných miest obmedzuje na to zhromaždit podla možnosti co najviac inzerátov a cakat na to, kým sa nejaký s požadovaných profilov bude kryt s vlastnými záujmami a schopnostami, ten nebude v tomto velmi úspešný. Ovela väcší úspech zaistuje to íst k potencionálnym zamestnávatelom s vlastnými predstavami. Poviem vám jeden príklad: Nákupca, ktorý stratil svoje miesto u švajciarskeho velkoobchodu sa cudoval, že na poslednej klubovej dovolenke okrem jeho partnerky neboli žiadni Španieli. Obrátil sa na vedúceho marketingu a zistil, že sa firme ešte nepodarilo v Španielsku vybudovat vlastné zastúpenie. Španielsky fanúšik získal hned termín na pohovor o prijatí. Takto môžu vznikat nové miesta, ktoré neboli nikdy vypísané.

Pekný príbeh, ale niesu to len prekvapujúce ojedinelé prípady?

Nie, v žiadnom prípade, je množstvo takýchto príkladov. Bohužial ešte stále vládne prelud, že len tí, ktorý preukazujú priamociaru vzostupnú kariéru majú šancu na dôstojne zaplatené a zaujímavé cinnosti. Kliatba, ktorá visí nad mnohými mladými ludmi, hovorí: „Je to teraz tažšie, takže sa prispôsob!“ Viem z pocetných poradenských rozhovorov, že mnohí mladí dospelí trpia pod predstavou, že svet práce je hotový hodinový strojcek a musia ako ozubené koliecka donho presne pasovat. Toto je vážny omyl. Originalita je prinajmenšom rovnako dôležitá ako prispôsobenie.

Faktom však ostáva, že tí, ktorí sa nevedia dobre prispôsobit, majú pri hladaní práce problémy.

To súvisí s tým, že disciplína a prispôsobenie sú považované za královskú cestu. Kam to vedie, ukazuje velký pocet ochorení zo stresu. Viac než polovica zamestnaných ludí, ktorí sa ku mne chodia poradit majú problém s tým, že nevidia žiadne zmysluplné prepojenie medzi ich životom a prácou. Títo ludia sa každé ráno preoblecú a vklznu do role, ktorú hrajú 8 hodín denne. Toto je každodenné šialenstvo nášho sveta práce. Mnohí z nás neboli nikdy povzbudení zvolit si povolanie, ktoré zodpovedá ich povahe. Vôbec netušia, že práca môže energiu aj dávat, nielen spotrebúvat. Ale je dostatok príkladov ludí, ktorí mali odvahu trvat na tom, že ich práca má byt zmysluplná a že súvisí s ich životom.

Poznat vlastné záujmy a zosúladit ich s požiadavkami trhu práce je pre absolventov škôl tažká úloha...

V súcasnosti neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by mladým ludom umožnovala z ohniska ich vášne vytvorit vlastné povolanie. Považujem za rozhodne dôležité, aby sa mladí ludia naucili rozvíjat svoje schopnosti v línii ich záujmov. To sa týka hlavne tých študentov ci študentiek, ktorí sú považovaní zväcša za „problémových“. Rebelujúci ludia musia pochopit najskôr zmysel, kým sa angažujú. Potom sa však ucia s inteligenciou, srdcom a výdržou. Poslušní študenti a študentky sa naopak ucia aj bez toho, aby videli zmysel. Donekonecna sa prispôsobujú.

Pre prvú skupinu ste vytvorili siet a vzdelávaciu koncepciu „Navigácia v práci“. S akým cielom?

Naše posolstvo mladým ludom znie: Svet práce nieje taký statický, ako je predstavovaný; pre tých, ktorí poznajú svoje sny a sily, dokonca otvára fascinujúce perspektívy, pretože ešte nikdy nebolo tolko možností vytvorit zo zmysluplnej cinnosti aj zárobkovú, ako dnes. My, siet pozostávajúca z profesionálov z oblastí koucingu, kariérneho poradenstva, vzdelávania a organizacného rozvoja chceme 1-3 rocné vzdelanie v navigácii v práci zacat na budúci rok s približne 20 mladými ludmi. Prvý modul bude v znamení urcenia svojej pozície a zároven vytvárania kontaktov. Kto chce zistit, co ho nadchýna, s cím je v rezonancii, musí vyjst z tichej komôrky do sveta. V druhej fáze, ked sa vnútorný ohen rozhorí, môže potom rozvinút svoje klúcové kvalifikácie a sprevádzaný mentorom realizovat vlastné projekty.